Zatiaľ čo extrémne vlny horúčav pustošia Spojené štáty, Európu a Afriku a zabíjajú tisíce ľudí, vedci varujú, že to najhoršie ešte len príde. Vzhľadom na to, že krajiny naďalej vypúšťajú do atmosféry skleníkové plyny a v USA existuje možnosť, že sa zmysluplná federálna legislatíva o zmene klímy rozpadne, tohtoročné horúce teploty sa môžu o 30 rokov zdať mierne.
Tento týždeň boli mnohí svedkami smrteľného dopadu, aký môžu mať extrémne horúčavy v krajine, ktorá nie je na spaľujúce teploty pripravená. V Spojenom kráľovstve, kde je klimatizácia zriedkavá, bola zastavená verejná doprava, zatvorené školy a úrady a nemocnice zrušili neakútne postupy.
Klimatizácia, technológia, ktorú mnohí v najbohatších krajinách sveta považujú za samozrejmosť, je počas extrémnych vĺn horúčav nástrojom na záchranu života. Avšak iba približne 8 % z 2,8 miliardy ľudí žijúcich v najteplejších – a často aj najchudobnejších – častiach sveta má v súčasnosti klimatizáciu vo svojich domovoch.
V nedávnej práci tím výskumníkov z Harvard China Project, ktorý sídli na Harvard John A. Paulson School of Engineering and Applied Sciences (SEAS), modeloval budúci dopyt po klimatizácii s rastúcim počtom dní s extrémnymi horúčavami na celom svete. Tím zistil obrovský rozdiel medzi súčasnou kapacitou klimatizácií a tým, čo bude potrebné do roku 2050 na záchranu životov, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a rozvojových krajinách.
Výskumníci odhadli, že v priemere najmenej 70 % populácie vo viacerých krajinách bude do roku 2050 potrebovať klimatizáciu, ak sa miera emisií bude naďalej zvyšovať, pričom toto číslo bude ešte vyššie v rovníkových krajinách, ako je India a Indonézia. Aj keby svet splnil emisné prahy stanovené v Parížskych klimatických dohodách – čo nie je na dobrej ceste – v priemere 40 % až 50 % populácie v mnohých najteplejších krajinách sveta bude stále potrebovať klimatizáciu.
„Bez ohľadu na trajektórie emisií je potrebné masívne zvýšiť klimatizáciu alebo iné možnosti chladenia priestoru pre miliardy ľudí, aby neboli vystavení týmto extrémnym teplotám po zvyšok svojho života,“ povedal Peter Sherman, postdoktorandský pracovník na Harvard China Project a hlavný autor nedávneho článku.
Sherman sa spolu s postdoktorandom Haiyangom Linom a Michaelom McElroyom, profesorom environmentálnych vied na SEAS a Gilbertom Butlerom, zameraným na vedu o životnom prostredí, konkrétne zamerali na dni, kedy kombinácia tepla a vlhkosti, meraná tzv. zjednodušenou teplotou mokrého teplomeru, mohla v priebehu niekoľkých hodín zabiť aj mladých, zdravých ľudí. Tieto extrémne udalosti sa môžu vyskytnúť, keď sú teploty dostatočne vysoké alebo keď je vlhkosť dostatočne vysoká na to, aby zabránila poteniu v ochladzovaní tela.
„Zatiaľ čo sme sa zamerali na dni, keď zjednodušená teplota nameraná na vlhkom teplomere prekročila prahovú hodnotu, za ktorou sú teploty pre väčšinu ľudí život ohrozujúce, teploty namerané na vlhkom teplomere pod touto prahovou hodnotou môžu byť stále dosť nepríjemné a nebezpečné na to, aby si vyžadovali klimatizáciu, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva,“ povedal Sherman. „Toto je teda pravdepodobne podhodnotenie toho, koľko klimatizácie budú ľudia v budúcnosti potrebovať.“
Tím sa zaoberal dvoma budúcnosťami – jednou, v ktorej sa emisie skleníkových plynov výrazne zvýšia oproti dnešnému priemeru, a druhou, v ktorej sa emisie znížia, ale úplne neznížia.
Výskumný tím odhadol, že v budúcnosti s vysokými emisiami bude 99 % mestskej populácie v Indii a Indonézii potrebovať klimatizáciu. V Nemecku, krajine s historicky miernym podnebím, výskumníci odhadli, že až 92 % populácie bude potrebovať klimatizáciu pri extrémnych horúčavách. V USA bude klimatizáciu potrebovať približne 96 % populácie.
Krajiny s vysokými príjmami, ako sú USA, sú lepšie pripravené aj na tú najhoršiu budúcnosť. V súčasnosti má približne 90 % populácie v USA prístup ku klimatizácii, v porovnaní s 9 % v Indonézii a iba 5 % v Indii.
Aj keď sa emisie znížia, India a Indonézia budú stále musieť nasadiť klimatizáciu pre 92 %, respektíve 96 % svojich mestských obyvateľov.
Viac klimatizácie si bude vyžadovať viac energie. Extrémne vlny horúčav už teraz zaťažujú elektrické siete po celom svete a masívne zvýšený dopyt po klimatizácii by mohol súčasné systémy dohnať k bodu zlomu. Napríklad v USA už klimatizácia predstavuje viac ako 70 % špičkovej spotreby elektriny v domácnostiach počas extrémne horúcich dní v niektorých štátoch.
„Ak zvýšite dopyt po striedavom prúde, bude to mať veľký vplyv aj na elektrickú sieť,“ povedal Sherman. „Zaťažuje to sieť, pretože všetci budú používať striedavý prúd súčasne, čo ovplyvní špičkový dopyt po elektrine.“
„Pri plánovaní budúcich energetických systémov je jasné, že nemožno jednoducho zvýšiť súčasný dopyt, najmä v krajinách ako India a Indonézia,“ povedal McElroy. „Technológie ako solárna energia by mohli byť obzvlášť užitočné na zvládnutie týchto výziev, pretože zodpovedajúca krivka ponuky by mala dobre korelovať s týmito letnými obdobiami špičkového dopytu.“
Medzi ďalšie stratégie na zmiernenie zvýšeného dopytu po elektrine patria odvlhčovače, ktoré spotrebúvajú výrazne menej energie ako klimatizácia. Nech je riešenie akékoľvek, je jasné, že extrémne horúčavy nie sú problémom len pre budúce generácie.
„Toto je momentálne problém,“ povedal Sherman.
Čas uverejnenia: 7. septembra 2022
